<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>2015 Archív - Naše poľovníctvo</title>
	<atom:link href="https://nasepolovnictvo.sk/kategoria/casopis/2015/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://nasepolovnictvo.sk/kategoria/casopis/2015/</link>
	<description>Časopis pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody</description>
	<lastBuildDate>Sun, 23 Oct 2022 10:43:55 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.6.4</generator>

<image>
	<url>https://nasepolovnictvo.sk/wp-content/uploads/2022/09/cropped-favi-32x32.png</url>
	<title>2015 Archív - Naše poľovníctvo</title>
	<link>https://nasepolovnictvo.sk/kategoria/casopis/2015/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>DECEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 12/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/decembrove-cislo-nase-polovnictvo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 12 Jan 2016 21:04:45 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=425</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo DECEMBROVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO Na jeho stránkach si prečítajte:   SPEKTRUM Niekoľko informácií z činnosti PZ a PS.   KEĎ HĽADÁME</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/decembrove-cislo-nase-polovnictvo/">DECEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 12/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p><strong>Vyšlo </strong><strong>DECEMBROVÉ ČÍSLO </strong><strong>časopisu </strong><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p><strong>Na jeho stránkach si prečítajte:</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>SPEKTRUM</strong></p>
<p>Niekoľko informácií z činnosti PZ a PS.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KEĎ HĽADÁME TICHO</strong></p>
<p>Malé zamyslenie o potrebe zachovať sviatočné ticho aj v revíroch a dožičiť zveri pokoj.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVAČKY NA ZAJACE</strong></p>
<p>Dokončenie „poučenia z histórie“ príčin poklesu stavov zajacov, ktorého autorom je <strong>prof. Ing. JÚLIUS VALTÝNI, DrSc.</strong> Jednou a zrejme najzávažnejšou z nich je zmena biotopu. Odpovedá i na otázku, ako sa s touto príčinou vyrovnať.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>BIODIVERZITA A MALÁ ZVER</strong></p>
<p>Podobnou problematikou ako predchádzajúci článok sa zaoberal   aj 31. ročník Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm 2015 o ktorého priebehu referujú <strong> doc. Ing. JAROSLAV SLAMEČKA, CSc. </strong> a <strong>Ing. TOMÁŠ SLÁDEČEK, PhD. </strong>V článku sa zaoberajú takými závažnými otázkami, ako sú farmový chov zajaca, problematika jarabice,   významom multifunkčných okrajov polí, ale aj problematikou fungovania Programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020<strong>. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>FARMY RATICOVEJ ZVERI</strong></p>
<p>V rámci festivalu Agrofilm sa diskutovalo aj o tejto téme a názory, ktoré na fóre odzneli spracovali<strong> Ing. MATÚŠ RAJSKÝ, PhD, doc. MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD. </strong>a<strong> doc. Ing. JAROSLAV SLAMEČKA, CSc. </strong>V článku odpovedajú na základné otázky, ktoré si poľovníci kladú v súvislosti s farmovými chovmi: Kde zakladať farmové chovy? Čo potrebuje „zver za plotom“? Ako kŕmiť? Starostlivosť o zdravotný stav.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KLUBY POĽOVNÍČOK V ZAHRANIČÍ </strong></p>
<p>Spoluautorka dvoch zaujímavých informácií<strong> KAMILA BIZEOVÁ </strong>zoznamuje čitateľov s klubom maďarských poľovníčok a s fínskym dámskym klubom a s obsahom ich činnosti.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>V ZIMNOM LESE</strong></p>
<p>Autor príspevku a fotografií<strong> IVAN KŇAZE </strong>pozýva čitateľa na prechádzky po zimnom lese, v ktorom sám prežil veľa zaujímavých chvíľ. Jeho snímky a zážitky pochádzajú z lesov východného Slovenska, kde si podrobne všímal rôzne zvláštnosti v správaní predovšetkým jelenej zveri.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ZO IV. SNEMU SPK</strong></p>
<p>Informáciu o obsahu rokovania IV. snemu Slovenskej poľovníckej komory podáva<strong> PaedDr. IMRICH ŠUBA, PhD. </strong>Snem sa o. i. zaoberal aktuálnymi úlohami SPK problémami s ktorými sa stretá vo svojej činnosti.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KORTHALSOV GRIFÓN </strong></p>
<p>U nás málo známe plemeno hrubosrstého stavača, jeho pôvod a návrat do poľovníckej praxe približuje <strong> Ing. JÁN ZAJAC. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>SOĽ NAD ZLATO</strong></p>
<p>Praktické informácie o potrebe soli pre voľne žijúcu zver z pera autora článku<strong> Ing. JOZEF HERZA, PhD. </strong> Odpovedá na otázky prečo je pre ňu nevyhnutná, na čo má vplyv a v akých rôznych formách ju možno podávať zveri. Upozorňuje i na obdobie, kedy ju bude potrebovať najviac.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA</strong></p>
<p>Zhovárame sa s bratmi<strong> FILIPOM </strong>a<strong> JAKUBOM MROCEKOM, </strong>ktorí napriek tomu, že majú len 20 a 22 rokov už sa stali známymi fotografmi voľne žijúcej zveri. Čo ich v prírode tak zaujalo, ako začali fotografovať, kde nadobudli trpezlivosť vyčkávať (často v nepriaznivom počasí a nepohodlnom prostredí) a čo ich v prírode tak fascinuje? Ich odpovede nájdete na str. 20 a 21.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p>Úryvkom z článku uverejnenom v poľovníckom časopise pred viac ako sedemdesiatimi rokmi si pripomíname <strong>ŠTÚROVE POSLEDNÉ DNI </strong>a so záujmom si iste prečítate aj príhodu <strong>RÁNO S LÍŠKOU. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>UŽITOČNÉ INFORMÁCIE</strong></p>
<p>Predstavujeme nové výrobky vhodné do poľovníkovej výbavy. Je to nové svietidlo Fénix UBC35, ktoré vám umožní bezpečne sa pohybovať aj v tmavom nočnom lese. Mnohých poľovníkov zase zaujme predstavenie malokalibrovky KRICO .22 magnum, ktoré je vhodné tak do revíru ako aj na strelnicu.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>PÚŠŤ KALAHARI</strong></p>
<p>So zážitkami z africkej púšte Kalahari slovom aj obrazom zoznamuje čitateľov<strong> PETER FODOR. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ROZHÁDANÍ POĽOVNÍCI A ÚRADNÍCI&#8230;</strong></p>
<p>Ohrozené slony, Odolnejšie zajačice a ďalšie zaujímavé informácie zo zahraničnej poľovníckej tlače.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KRIVONOS SMREKOVÝ</strong></p>
<p>Patrí do albumu našich spevavcov a podľa autora <strong> Ing. ĽUBORA ČAČKU </strong> je o to vzácnejší, že je jediným, ktorý dokáže zahniezdiť a vychovať mláďatá aj v zimných mesiacoch.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p>Recept na prípravu „pečeného diviačieho stehna“ z jedálneho lístka šéfkuchára<strong> ANDREJA ZEDNÍČKA.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY DECEMBER</strong></p>
<p>Prehľadný zoznam povoleného lovu zveri, aktuálne rady pre poľovníckych hospodárov a účastníkov spoločných poľovačiek, Východy a západy Slnka a Mesiaca, krátke zamyslenie Tak čo s vlkmi a na záver VESELÁ BODKA.</p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/decembrove-cislo-nase-polovnictvo/">DECEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 12/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NOVEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 11/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/vyslo-novembrove-cislo-casopisu/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 12 Jan 2016 21:01:24 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=419</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo NOVEMBROVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO Na jeho stránkach si prečítajte: SPEKTRUM Informácie o dvoch zaujímavých podujatiach – Kežmarok: Náš sviatok,</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/vyslo-novembrove-cislo-casopisu/">NOVEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 11/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p><strong>Vyšlo</strong></p>
<p><strong>NOVEMBROVÉ ČÍSLO </strong><strong>časopisu </strong><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p><strong>Na jeho stránkach si prečítajte:</strong></p>
<p><strong>SPEKTRUM</strong></p>
<p>Informácie o dvoch zaujímavých podujatiach – Kežmarok: Náš sviatok, Deň pre hrubosrsté stavače (z PS Bažant Holíč).</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>NAJLEPŠIE TRADÍCIE</strong></p>
<p>Pri príležitosti 95. výročia vzniku prvej slovenskej poľovníckej organizácie sa zamýšľame nad jej poslaním v súčasnosti. I keď sa časy od jej vzniku zmenili priam na nepoznanie, aj dnes máme rovnaké povinnosti ako naši predchodcovia.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVAČKY NA ZAJACE</strong></p>
<p>Poľovačka na zajace, taká typická pre jesenné obdobie, už dávno nie je samozrejmosťou ani v miestach, kde žili oddávna. Nad príčinami úbytku zajacov (nielen u nás) sa zamýšľa   v prvej časti článku <strong>prof. Ing. JÚLIUS VALTÝNI, DrSc.</strong> Dozvieme sa v ňom veľa zaujímavého o živote zajaca i zmenách jeho životného priestoru. V nasledujúcom čísle uverejníme druhú časť článku.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ÚLOVKY A PRÍRASTKY V ČÍSLACH</strong></p>
<p>Autor príspevku <strong> Ing. JOZEF HERZ, PhD. </strong> vybral najzaujímavejšie údaje z poľovníckej štatistiky. Počty úlovkov jednotlivých druhov zveri zaujímajú každého, kto sa počas celého roka o ňu stará a takisto ich porovnanie s predchádzajúcimi rokmi.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NAJTEPLEJŠIE LETO – AKÁ BUDE ZIMA?</strong></p>
<p>V posledných rokoch nás počasie neustále prekvapuje, nečudo, že sme prirodzene zvedaví, aká je predpoveď odborníkov na nadchádzajúcu zimu a čo ju môže ovplyvniť. Preto sa oplatí<strong> pozorne si </strong>prečítať článok z pera nášho známeho odborníka<strong> prof. RNDr. MILANA LAPINA, PhD. </strong>Keďže s rôznymi meteorologickými zmenami sa bude ľudstvo stretať zrejme čoraz častejšie, naučme sa rozumieť aj reči meteorológov.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KLUBY POĽOVNÍČOK V ZAHRANIČÍ</strong></p>
<p>O pôsobení žien v českej poľovníckej organizácii informuje<strong> SOŇA CHOVANOVÁ SUPEKOVÁ. </strong>Predstavuje dva spolky:<strong> Dámy českej myslivosti a myslivecký spolok DIANA I. z Tábora.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NOC, MUFLÓNY, RUJA</strong></p>
<p>So svojimi dojmami zo sledovania muflónej ruje sa s čitateľom delí autor fotoreportáže – <strong>IVAN KŇAZE. </strong>Nie každý má čas, možnosť a trpezlivosť zaznamenať rôzne správanie tejto krásnej zveri počas obdobia jej rozmnožovania, preto sa vyplatí pozorne si prečítať jeho poznatky a prezrieť fotografické snímky.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NEOBYČAJNÉ ROHY</strong></p>
<p>Muflóna s naozaj neobyčajnými rohami našli nemeckí poľovníci v Sasku a boli vskutku obdivuhodné a pre samotného ich nositeľa osudné: kvôli nim sa už nedokázal ani pásť!</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>ODHAD VEKU</strong></p>
<p>Aby sme po dôkladnejšom pohľade dokázali posúdiť vek muflóna, na to nám môže stačiť niekoľko typických znakov. Ktoré sú to, nájdete na snímkach.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POCHÁDZAJÚ „Z CHRÁSTKOVEJ“</strong></p>
<p>Majiteľka chovateľskej stanice „z Chrástkovej“ <strong> Ing. PETRA ČERNEJOVÁ </strong>vysvetľuje svoj záujem o plemeno welšteriérov a uvádza vlastné skúsenosti s nimi priamo v revíri.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ANGLICKÝ POINTER</strong></p>
<p>Do albumu plemien poľovne upotrebiteľných psov, ktorý pripravuje <strong>Ing. JÁN ZAJAC, </strong>nepochybne patrí aj anglický pointer. O histórii jeho chovu ako i jeho prednostiach, nájdete zaujímavé podrobnosti v článku.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>AKO ŠIEL ČAS</strong></p>
<p>Zhovárame sa s <strong> Ing. ANTONOM LISÝM,</strong> rodákom z Topoľčianok, členom SPZ od r. 1981. V jeho spomienkach ožívajú roky napredovania i rôznych premien, ktorými prešli naše poľovnícke združenia a spolky. Zaspomínajte si spolu s ním a s niektorými svojimi zážitkami spojenými s jednotlivými obdobiami ale i príhodami.</p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p>Na dvoch stránkach venovaných príhodám našich čitateľov tentoraz ponúkame tri zážitky:</p>
<p><strong>KEĎ MI VLASY NADVIHLI KLOBÚK, JEDNODUCHO: OMYL a SRNA A LIŠIAK.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>O RUJI PO RUJI</strong></p>
<p>Krásnu atmosféru, aká vládne počas jelenej ruje vo zverniciach v Topoľčiankach, približuje našim čitateľom <strong>JOZEF ŠABO. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>SME NA STARŠIE&#8230;</strong></p>
<p>autor testu <strong>Mgr. PETER ŠULEK </strong> má na mysli konkrétne guľobrokovú kozlicu Sauer a Sohn model 54. V článku vysvetľuje prednosti tohto modelu a jeho výhodnú cenu.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>PREČO V ÍRSKU NECHCÚ DIVIAKY&#8230;</strong></p>
<p>ale aj informáciu, kde možno nájsť najsilnejšie diviaky&#8230; a ďalšie zaujímavosti ponúka naša rubrika zostavená z obsahu zahraničnej poľovníckej tlače.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>NAŠE SPEVAVCE</strong></p>
<p>Poznáte kanárika záhradného? O miestach jeho výskytu, spôsobe živote a kde sa nachádza o takomto čase v seriáli našim vtáčikom speváčikom píše <strong>Ing. ĽUBOR ČAČKO.</strong></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p>Recept na „konfitovaný srnčí chrbát na kuriatkach so zeleninovými zemiakmi“ pripravil šéfkuchár<strong>   MARTIN KOLLÁR z </strong>penziónu Dolina (Dolné Lefantovce).</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY NOVEMBER</strong></p>
<p>Na dvoch stránkach prinášame: <strong>DOBY LOVU, PRIPOMÍNAME aktuálne povinnosti, ENVIROKALENDÁR, ČO SA DEJE V REVÍRI, SEDÍM NA POSEDE VESELÚ BODKU. </strong></p>
<p>&nbsp;</p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/vyslo-novembrove-cislo-casopisu/">NOVEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 11/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>SEPTEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 09/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/septembrove-cislo-nase-polovnictvo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 01 Sep 2015 18:29:41 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=396</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo SEPTEMBROVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO Na jeho stránkach si prečítajte:  SPEKTRUM Informácie o podujatiach, ktoré sa konali v minulých dňoch a</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/septembrove-cislo-nase-polovnictvo/">SEPTEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 09/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p style="text-align: justify;"><strong>Vyšlo</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>SEPTEMBROVÉ ČÍSLO </strong><strong>časopisu </strong><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>Na jeho stránkach si prečítajte:</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong><strong>SPEKTRUM</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Informácie o podujatiach, ktoré sa konali v minulých dňoch a ktoré sa ešte len pripravujú.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;">Zamyslenie</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>AKO PLYNIE ČAS, </strong></p>
<p style="text-align: justify;">v ktorom pripomíname, aby ste nezabudli včas si predplatiť časopis.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>MALÁ ZVER NA JUŽNOM ZEMPLÍNE</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Pohľad odborníka<strong> prof. Ing. JURAJA CIBEREJA, CSc. z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach </strong>na reálne možnosti návratu malej zveri   do oblasti, v ktorej vždy žila a darilo sa jej. Prečo by to nebolo možné dnes? Kde hľadať príčiny jej katastrofálneho úbytku? V článku nájde čitateľ odpoveď na tieto i ďalšie otázky.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NAŠLI TU DOMOV</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Autor <strong> Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. z TU vo Zvolene </strong> zoznamuje čitateľov s hlavnými druhmi inváznych druhov živočíchov. Viete, ktoré sú to? Ako ohrozujú pôvodné druhy?</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>MUFLÓNY V POHORÍ TRIBEČ</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Ani muflóny nie sú našou pôvodnou zverou, no napriek tomu sa tu udomácnili a sme radi, že ich máme. Ako sa k nám dostali, ako sa im darilo v minulosti a dnes, konkrétne v Tribečskom pohorí, podrobnejšie píše autor článku <strong>JOZEF ŠABO.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>BOHYŇA LOVU ARTEMIS</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Patrí síce do ríše legiend, no napriek tomu  mnohí i v dospelosti radi čítame o rozprávkovo krásnych a zaujímavých osudoch bohov, ktorých vytvorila grécka mytológia. S Artemis nás zoznamuje autorka článku <strong> SOŇA CHOVANOVÁ SUPEKOVÁ.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>VIEME POSÚDIŤ JELEŇA?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">O hlavných charakteristických znakoch podľa ktorých možno čo najpresnejšie odhadnúť vek jeleňa píše<strong> ANTON MIKUŠKA. </strong>Článok je ilustrovaný fotografiami opísaných znakov.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>AKO LOVÍ VOLAVKA POPOLAVÁ</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Poznáme ju iste všetci, neraz sme ju pozorovali a možno aj obdivovali spôsob jej lovu tak ako autor článku a fotografií <strong> PETER FODOR. </strong>No ako sa správa pri love však presne postrehne iba ten, kto ju dlhšie pozoruje a to sa podarí iba málokomu, preto autorove poznatky iste mnohých zaujmú.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>RYS AKO PREDÁTOR </strong></p>
<p style="text-align: justify;">Aj článok, ktorého autorom je <strong> Ing. PAVOL PAVLÍK </strong>je o spôsobe lovu jedného z našich predátorov, rysa ostrovida. Často sa mu pripisuje strhnutie zveri aj napriek tomu, že ho má „na svedomí“ iný predátor. V článku sú opísané znaky, ktoré najlepšie môžu preukázať či ju spôsobil rys alebo iný dravec.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>FARBIAR – PRACOVNÉ PLEMENO</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Pred viac ako sto rokmi bol schválený štandard dvoch nových plemien poľovne upotrebiteľných psov: bavorského a hannoverského farbiara. Autor <strong> Ing. BRANISLAV BAKA </strong> sa vracia nielen k histórii ich chovu a rozšírenia, ale aj k prednostiam kvôli ktorým ostáva obľúbeným a nepostrádateľným pomocníkom aj súčasného poľovníka.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>HALDENSKÝ DURIČ</strong></p>
<p style="text-align: justify;">So severským, u nás dosiaľ málo známym plemenom čitateľa zoznamuje<strong> Ing JÁN ZAJAC. </strong>Vyzdvihuje o. i. najmä jeho prekvapujúcu odvahu a vytrvalosť.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NOVÚ ČI STARÚ? </strong></p>
<p style="text-align: justify;">To je otázka, ktorú si podľa <strong>Mgr. PETRA ŠULEKA </strong>kladú mnohí pri rozhodovaní o kúpe zbrane. V článku zhrnul niekoľko hlavných zásad, ktoré si musí osvojiť každý, kto si chce zaobstarať dobrú, ale nie priveľmi drahú zbraň.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>O POĽOVNÍKOCH SPOD KRIVÁŇA</strong></p>
<p style="text-align: justify;">O poľovníkoch a poľovníctve hovoríme s tajomníkom OkO SPZ Liptovský Mikuláš<strong> Ing. JURAJOM HALAHIJOM. </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Na dvoch stránkach ponúkame zaujímavé príbehy z pera čitateľov: <strong> DEŇ, AKÝCH JE MÁLO, ZA VŔŠKOM VŔŠOK (2) a ČAS DOZRIEVAJÚCEJ KUKURICE.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>AUGRABIES – MIESTO, KDE VLÁDNU SKALY</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Ďalšie zážitky <strong> PETRA FODORA </strong>z jeho cesty po Juhoafrickej republike. Tento raz opisuje skalnatú krajinu v ktorej napriek ťažkým podmienkam žijú antilopky skákavé. Napriek tomu, že sa ocitol v ich blízkosti, neušli&#8230; Prečo? Podrobnejšie o zaujímavom zážitku v článku.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>MEDVEDE ČIERNE ÚTOČILI&#8230;</strong></p>
<p style="text-align: justify;">…Rekordný krokodíl, Stav zveri v Rusku a ďalšie informácie zo sveta o zveri a poľovníctve nájdete v rubrike Zaujímavosti.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NAŠE SPEVAVCE</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Autor seriálu článkov o našom vtáctve<strong> Ing. ĽUBOR ČAČKO </strong>predstavuje ďalšieho nášho a dokonca najzaujímavejšieho spevavca. Je ním: vodnár potočný.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p style="text-align: justify;">V rubrike nájdete recept na prípravu výnimočného, možno sviatočného jedla: „bažantie prsia s červenou kapustou, zemiakovo-paštrnákovým pyré, hríbikmi a omáčkou z červeného vína“.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>POĽOVNÍCKY SEPTEMBER</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>Dve stránky obsahujú rubriky: LOV, PRIPOMÍNAME, ENVIROKALENDÁR, ČO SA DEJE V REVÍRI, SEDÍM NA POSEDE a VESELÁ BODKA.</strong></p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/septembrove-cislo-nase-polovnictvo/">SEPTEMBROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 09/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>AUGUSTOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 08/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/augustove-cislo-v-predaji/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 Aug 2015 09:04:43 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=390</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo AUGUSTOVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO Na jeho stránkach si prečítajte:   JE POPLATOK ZA PREDĹŽENIE POĽOVNÉHO LÍSTKA ZÁKONNÝ? Otázku, ktorá</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/augustove-cislo-v-predaji/">AUGUSTOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 08/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p style="text-align: justify;"><strong>Vyšlo</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>AUGUSTOVÉ ČÍSLO </strong><strong>časopisu</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>Na jeho stránkach si prečítajte:</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>JE POPLATOK </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>ZA PREDĹŽENIE POĽOVNÉHO LÍSTKA ZÁKONNÝ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Otázku, ktorá sa týka každého poľovníka kladie<strong> JUDr.. Ing. ROLAND MARSCHAL</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>KÝM SA OZVE PRVÝ JELEŇ</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Čo sa deje v čriedach jelenej zveri krátko pred začiatkom ruje, ako sa správajú jelenice, kedy jelene vytĺkajú parožie, na akých miestach sa vytvárajú rujoviská a prečo treba pristupovať k lovu premyslene, t. j. dodržiavať zásady selektívneho odstrelu, píše dlhoročný a skúsený poľovník <strong> JOZEF ŠABO.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>O BIOPÁSOCH</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>(a zisku z nich) PODROBNEJŠIE </strong></p>
<p style="text-align: justify;">Najdôležitejšie informácie o nariadení vlády SR, ktoré stanovilo pravidlá poskytovania podpory poľnohospodárom pri zlepšovaní biodiverzity krajiny. Tá sa, ako vieme, úzko dotýka aj voľne žijúcej zveri, preto je nevyhnutná konkrétna spolupráca poľovníkov s poľnohospodármi. Autori <strong> Ing. TOMÁŠ SLÁDEČEK, PhD.</strong> a<strong> doc. Ing. JAROSLAV SLAMEČKA, CSc. </strong> informujú nielen o spôsoboch skvalitňovania biotopov, ale aj o konkrétnych výškach finančnej podpory, ktorú možno získať ak sa zásady správneho prístupu ku krajine a prírode uvedú do praxe. Rakúski a českí poľnohospodári spolu s poľovníkmi (i so včelármi) tieto možnosti už využívajú.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>OHROZUJÚ PôVODNÉ RASTLINY</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Dostali sa k nám z iných kontinentov a natoľko sa rozmnožili, že už ohrozujú naše pôvodné. Preto bol prijatý zákon podľa ktorého sa postupne musia zlikvidovať. Vieme však presne, ktoré sú to a kde sa vyskytujú? O najrozšírenejších ako aj miestach ich výskytu informuje<strong> Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>KLUB SLOVENSKÝCH POĽOVNÍČOK INFORMUJE</strong></p>
<p style="text-align: justify;">O bohatej činnosti členiek Klubu slovenských poľovníčok tento raz najmä medzi deťmi, ale aj o ich účasti na Poľovníckom dni v Báči, na ktorom ich „príspevok“ do programu mal podobu – poľovníckeho guláša.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NAJKRAJŠÍ NA SVETE</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Na tohtoročnej svetovej výstave psov v Miláne titul „najkrajšie šteniatko na svete“ získal nemecký krátkosrstý stavač Elros vom Lordhoff. Má síce cudzokrajné meno, ale prišiel na svet v Bratislave: v chovateľskej stanici manželov <strong>LENKY </strong>a <strong>MILOŠA KOSANIČ.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>PODOZRIVÁ DIVINA</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Každý poľovník si želá, aby divina z jeho úlovku bola zdravou potravou. Zaväzujú ho k tomu o. i. aj viaceré nariadenia EÚ o hygiene diviny. V článku pripomíname jedenásť hlavných zásad podľa ktorých musí poľovník posúdiť každý svoj úlovok.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>CESTY PARAZITOV</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Autorka príspevku<strong> MVDr. EMÍLIA SELECKÁ </strong>pripomína najrozšírenejšie parazity psov prenosných na človeka. Napriek tomu, že sú známe, často sa na ne zabúda, preto si ich treba z času na čas zopakovať. Článok obsahuje aj odporučenú odčervovaciu schému psov.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>S ANGII NA CESTÁCH A V REVÍRI</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Angie je sučka weimarského krátkosrstého stavača a jej chovateľ <strong> IVAN KAPLAN </strong>píše o skúsenostiach z chovu tohto plemena. Za štyri roky sa presvedčil, že „weimar“ dokáže byť disciplinovaný na cestách, ale najmä byť neúnavným pomocníkom v revíri.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>PORTUGALSKÝ KRÁTKOSRSTÝ STAVAČ</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Tak ako mnohé iné národné plemená psov, aj portugalský krátkosrstý stavač má svoju zaujímavú históriu. Donedávna, ako píše <strong> Ing. JÁN ZAJAC, </strong> bol rozšírený iba v krajine svojho pôvodu, teraz sa však s ním možno stále častejšie stretnúť na mnohých svetových výstavách.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>PESTRÝ PROGRAM DNÍ SV. HUBERTA</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Riaditeľ Múzea vo Svätom Antone<strong> MARIAN ČÍŽ </strong>informuje o pripravovanom programe Dní s. Huberta 2015, ktorý bude mimoriadne pestrý. Iste aj vy si v ňom nájdete veľa zaujímavého.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>BIELY JELEŇ SV. HUBERTA</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Históriu udalostí, ktoré sa odohrali v siedmom storočí spojenú so šírením kresťanstva a s premenou Huberta, akvitánskeho princa a vášnivého lovca na zbožného človeka, neskôr biskupa a ochrancu zveri –   sv. Huberta podáva<strong> RNDr. ĽUBOMÍR BRTEK, CSc. </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NA LÚČKE ZA DUNAJOM</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Zhovárame sa s <strong>KAROLOM PETRŽÍLKOM, </strong>poľovníckym hospodárom PS Lúčka, ktoré hospodári v revíri dvoch bratislavských častí: Rusovce a Čunovo. O. i. pripomína aj problémy, ktoré súvisia s bezprostrednou blízkosťou revíru s veľkomestom i štátnou hranicou.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Tri príbehy z pera našich čitateľov:<strong> ZA VŔŠKOM VŔŠOK, ČUDNÉ VôNE V NAŠOM LESE </strong>a<strong> 150 KG NA HÁKU&#8230;! </strong>– vypovedajú o tom, s čím všetkým sa v súčasnosti môžeme stretnúť v našich revíroch, ale aj o tom, akí sme my sami.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>NIELEN PASTVA PRE OČI </strong></p>
<p style="text-align: justify;">Po tradičnej výstave jeleních zhodov z Chráneného poľovného revíru Nízke Tatry Ing.<strong> KATARÍNA CHOMOVÁ </strong>konštatuje, že chovateľský cieľ sa tu darí plniť: zo šiestich doterajších výstav na tohtoročnej bol rekordný počet zhodov s bodovou hodnotou 200 b. CIC a viac. Tohto roku sa prehliadky zhodov konali aj na Poľane, Betliari, Čiernom Váhu a v Topoľčiankach.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>ZEM VEĽKÉHO SMäDU</strong></p>
<p style="text-align: justify;">„Horúčava je unavujúca,“ začína druhú časť svojho rozprávania z ciest po Juhoafrickej republike <strong>PETER FODOR. </strong>Čitateľa zoznamuje s Národným parkom Karoo, v ktorom prevláda polopúšť a s jej faunou, z ktorej zaujímavý osud má zebra, no známa je aj najväčšou hustotou korytnačiek&#8230; Pripomína aj, ako sa zaspáva v divočine, keď naokolo vyjú šakaly&#8230;</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>RUČIACI JELEŇ V ZBERNÝCH SUROVINÁCH?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Návrat olovených brokov, Daniel parochniar a ďalšie zaujímavosti zo zahraničnej poľovníckej tlače.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong>KÚDEĽNÍČKA LUŽNÁ</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Kde môžeme stretnúť   tohto neveľkého spevavca píše autor seriálu<strong> Ing. ĽUBOR ČAČKO. </strong>Kúdeľníčka lužná je sťahovavá a okrem iného zaujímavá aj svojím hniezdom pripomínajúcom košík. Nielen to: je to mimoriadne usilovný vtáčik, lebo na jar dokáže zhotoviť nie iba jedno takéto zložité hniezdo, ale niekedy aj päť!</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>GROUSE – VTÁK LETIACI AKO ŠÍP </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>Ing,. JÁN MERCEL </strong> píše o svojich zážitkoch z poľovačky na „grouse“ – snehule kapcavej škótskej na ktorú ho pozvali dcéra a zať žijúci v Anglicku.</p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p style="text-align: justify;">Ponúkame recept: pečený diviak na koreňovej zelenine a víne so smotanovými<strong> š</strong>ampiňónmi, ktorý pripravil šéfkuchár <strong> MICHAL KOŠÍK.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>POĽOVNÍCKY AUGUST</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong>na dvoch stránkach nájdete: DOBY LOVU, súhrn aktuálnych povinností v revíri NEZABUDNIME, Východy a západy Slnka a Mesiaca, SEDÍM NA POSEDE&#8230; a VESEKÚ BODKU.</strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
<p style="text-align: justify;"><strong> </strong></p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/augustove-cislo-v-predaji/">AUGUSTOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 08/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>JÚLOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 07/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-julove-cislo-casopisu/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 Aug 2015 08:58:43 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=388</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo JÚLOVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO &#160; Na jeho stránkach si prečítajte &#160; KTO SA BOJÍ DO LESA? Zamyslenie prečo</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-julove-cislo-casopisu/">JÚLOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 07/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p>Vyšlo</p>
<p>JÚLOVÉ ČÍSLO</p>
<p>časopisu</p>
<p>NAŠE POĽOVNÍCTVO</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>Na jeho stránkach si prečítajte</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>KTO SA BOJÍ DO LESA?</p>
<p>Zamyslenie prečo sa nám nedarí riešiť problémy s ktorými sa stretáme v nejednom revíri a navzájom medzi sebou.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>MIESTO NARODENIA: BÚDKA</p>
<p>O skúsenostiach s umelým odchovom zajaca poľného v Mojmírovciach píše   FRANTIŠEK SMEJKAL, člen poľovníckej komisie OkO SPZ v Nitre. Obsahuje množstvo dobrých rád pre všetkých poľovníkov, ktorí majú záujem, aby sa tento druh našej poľovnej zveri opäť vrátil do našich revírov.</p>
<p>ZAJAČIA ZVER V CENTRE POZORNOSTI</p>
<p>Podrobnú informáciu z konferencie Cesty k zachovaniu zajačej zveri podáva Ing. TOMÁŠ SLÁDEČEK, PhD. z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Na konferencii odznelo veľa zaujímavých informácií o skúsenostiach českých, maďarských a rakúskych poľovníkov so stavmi zajačej zveri v súčasných podmienkach ako i dobré rady na čo možno v tomto úsilí využiť dotácie aj dobré rady na čo a ako možno využiť dotácie z prostriedkov fondov EÚ.</p>
<p>JAZVEČIA RODINKA</p>
<p>O zaujímavostiach správania jazveca lesného v lete píše Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. z TU Zvolen. Hodiny venované pozorovaniu brlohov týchto našich „spáčov“ aj „tulákov“ mu umožnili nazrieť do ich správania v noci aj vo dne, odchove mláďat i spôsobov získavania potravy.</p>
<p>Z KLUBU SLOVENSKÝCH POĽOVNÍČOK</p>
<p>O aktivite jednej z pracovných skupín CIC „Mladé názory“ (Youing Opinion) informuje KAMILA BIZEOVÁ, tajomníčka KSP a členka skupiny. S aktivitou našich poľovníčok zoznamuje čitateľov aj predsedníčka SKP SOŇA SUPEKOVÁ.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>CHRÁŇME ORLA KRIKĽAVÉHO</p>
<p>Prečo je i v záujme poľovníkov chrániť tento druh pernatého dravca píše BORIS MADERIČ. Upozorňuje na hrozby, ktoré každoročne znižujú jeho výskyt a spôsoby ochrany, akú mu môžu poskytnúť aj poľovníci.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>VERNÝ POMOCNÍK „JAGOŠ“</p>
<p>Svoju chovateľskú stanicu Z Vavrekovho dvora predstavuje RÓBERT VAVREK (Potoky, okr. Stropkov). Vyzdvihuje poľovnícke prednosti jagdteriérov, s ktorými   v revíri prežil najrôznejšie situácie.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>DUNKER</p>
<p>Autor Ing. JÁN ZAJAC zoznamuje čitateľa s atraktívnym vzhľadom tohto škandinávskeho duriča i s jeho vlohami, ktoré mu umožňujú, že sa dokáže uplatniť v každom revíri Aj preto sa s ním čoraz častejšie možno stretnúť aj na medzinárodných výstavách.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>NOVOHRADSKÉ POĽOVNÍCKE DNI</p>
<p>O úspešnom podujatí poľovníkov Lučeneckého okresu informujú Mgr. PAVEL DRUGDA a Ing. MIROSLAV ŠUPICA. Konali sa už po štvrtý raz a vďaka bohatému programu prispeli k lepšej informovanosti širokej verejnosti o význame poľovníctva.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>POZOR NA LYMSKÚ BORELIÓZU</p>
<p>Aj keď sa v posledných rokoch nebezpečenstvo, ktoré predstavujú kliešte, stalo všeobecne známym, predsa len si treba rozširovať vedomosti o chorobe, ktorú môžu spôsobiť. O jej jednotlivých štádiách, prevencii a liečbe informujú MVDr. EMÍLIA SELECKÁ a MVDr. JUDITA HEDEROVÁ, PhD.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>KRÁSNE POSLANIE: ZOOLÓG</p>
<p>V pravidelnej rubrike Rozhovor predstavujeme RNDr. ĽUBOMÍRA BRTEKA, CSc., ktorého dobre pozná i staršia generácia poľovníkov z jeho   pôsobenia ako vysokoškolského učiteľa, autora odborného, množstva článkov, ale aj ako preparátora.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>NA ZELENEJ VLNE</p>
<p>Aká je SYMFÓNIA LETA píše doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, PhD., ktorú približuje v troch obrazoch: Kvetinová sieň, Tkáčske výtvory pavúkov a Búrkové turné. Na dvojstránke ponúkame aj ďalšie dva príbehy: HRMELO, PRŠALO&#8230; a KUNA – POTVORA!</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>LETNÉ TRAMPOTY ZVERI</p>
<p>Aj keď pre voľne žijúcu zver sú letné mesiace najžičlivejšie, neraz jej spôsobujú trampoty. Môže to byť sucho, inokedy dlhotrvajúce dažde, hmyz alebo časté vyrušovanie. JOZEF ŠABO v článku pripomína, ako ju možno uchrániť pred týmito nepriaznivými vplyvmi.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>JUŽNÁ AFRIKA: SVET MOJICH SNOV</p>
<p>„&#8230;do Afriky som sa dostal už pred svojou tridsiatkou a mal som také zážitky, na aké sa nikdy nezabúda. O niektoré z nich by som sa rád podelil i s čitateľmi Nášho poľovníctva. Chcel by som im priblížiť aspoň časť prírodných krás a chránené územia v Južnej Afrike&#8230;“ píše v úvode svojho prvého článku PETER FODOR. Čo videl, predstavuje i na fotografiách.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>BAHNOVÝ KÚPEĽ</p>
<p>Prečo raticová zver v lete vyhľadáva bahniská? Ak v revíri niet prirodzených, možno jej zhotoviť umelé.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>PAROŽKY AKO Z GUMY</p>
<p>O tom, čo spôsobuje, že niektoré srnce nasadia parožky pripomínajúce gumovitú hmotu a dajú sa aj ohýbať, píšu Ing. JÁN MERCEL a doc. Ing. ĽUBOSLAV BUZNA, PhD.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>POĽOVNÍCKY PROTEST</p>
<ol>
<li>r. začiatkom marca protestovalo v uliciach nemeckého Stuttgartu viac   ako tritisíc poľovníkov: dožadovali sa zrušenia niektorých nariadení, ktoré obmedzujú lov a umožňujú, že poľovníctvo sa stáva predmetom politikárčenia a klientelizmu. V rubrike zo zahraničnej poľovníckej tlače nájdete aj ďalšie zaujímavosti.</li>
</ol>
<p>&nbsp;</p>
<p>NAŠE SPEVAVCE</p>
<p>Ing. ĽUBOR ČAČKO predstavuje ďalší druh nášho spevavého vtáctva: slávika krovinového a vysvetľuje prečo síce jeho spev počujeme, ale málokomu sa ho podarí aj vidieť.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>DOBRÚ CHUŤ!</p>
<p>Ponúkame recept šéfkuchára MICHALA KOŠÍKA (Poľovnícka reštaurácia Silvanus, Kremnica): SRNČÍ STEAK so slivkovou omáčkou a domácimi zemiakovými rostami.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>POĽOVNÍCKY JÚL</p>
<p>Na dvoch stranách nájdete: Doby lovu, informácie súvisiace s aktuálnymi vyhláškami, zásady správneho vnadenia, ktoré spôsoby lovu sú nesprávne, rubriky Nezabudnime, Východy a západy Slnka a Mesiaca, Čo sa deje v revíri, Sedím na posede&#8230; a VESEĽÚ BODKU.</p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-julove-cislo-casopisu/">JÚLOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 07/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>JÚNOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 06/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/vyslo-junove-cislo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 Aug 2015 08:55:40 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=384</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo JÚNOVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO   Na jeho stránkach si prečítajte:   GENERÁLNE ZHROMAŽDENIE CIC Zhromaždenie sa zaoberalo  viacerými</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/vyslo-junove-cislo/">JÚNOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 06/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p><strong>Vyšlo</strong></p>
<p><strong>JÚNOVÉ ČÍSLO</strong></p>
<p><strong>časopisu</strong></p>
<p><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Na jeho stránkach si prečítajte:</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<ol start="62">
<li><strong> GENERÁLNE ZHROMAŽDENIE CIC</strong></li>
</ol>
<p>Zhromaždenie sa zaoberalo  viacerými významnými a aktuálnymi problémami a aktivitami CIC, ktoré súvisia so súčasným poľovníctvom i jeho budúcnosťou. O obsahu rokovania informuje <strong>SOŇA SUPEKOVÁ. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ROZVOJ POĽOVNÍCTVA v SR – HLAVNÉ PROBLÉMY A ICH RIEŠENIA</strong></p>
<p>Podrobný pohľad na minulosť, súčasnosť, ale aj výhľad do budúcnosti nášho poľovníctva zhrnuli autori <strong> J. KONOPKA, P. KAŠTIER </strong>a<strong> J. SLAMEČKA. </strong>Na troch stránkach nájde čitateľ všetko, čo v súčasnosti musí vedieť o zámeroch a možnostiach slovenského poľovníctva. Autori sa zamerali aj na spôsoby a postupy pri spolupráci so všetkými, ktorým záleží na uchovaní a zveľadení nášho živého prírodného bohatstva.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>MALÁ BILANCIA</strong></p>
<p>Informácie o niektorých  podujatiach, ktoré pripravili ženy – poľovníčky.</p>
<p><strong>LEPŠIE PODMIENKY PRE ZAJACA POĽNÉHO</strong></p>
<p>Vrátiť zajaca poľného do našej prírody – taký je sen a zámer mnohých poľovníkov. Nie je to ľahká úloha, konštatujú autori článku <strong>doc. Ing. JAROSLAV SLAMEČKA, CSc. a Ing. TOMÁŠ SLÁDEČEK, PhD. </strong>z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre a informujú čitateľov o prvých pozitívnych výsledkoch z nárastu zajačej populácie v niektorých okresoch. Súčasne opätovne pripomínajú zásady, ktoré treba dodržiavať. Práve o možnostiach zlepšenia životného prostredia i pre malú zver sa koncom mája bude hovoriť aj na konferencii v Mojmírovciach, okres Nitra. O jej priebehu vás na stránkach Nášho poľovníctva budeme informovať.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>MINULOSŤ ŠUMAVSKÝCH MEDVEĎOV</strong></p>
<p>Zaujímavú „exkurziu“ do histórie výskytu medveďov v ČR, konkrétne na Šumave, pripravil <strong>JOZEF ŠABO.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>PRED LÍŠČÍM BRLOHOM</strong></p>
<p>Málokomu sa podarí sledovať líščí brloh deň či dokonca dva napriek tomu, že sa pri ňom odohráva veľa zaujímavého, čo nám priblíži život jeho obyvateľov. Autor článku <strong>Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. </strong> pri brlohu líšok strávil dostatok času, aby nám mohol predstaviť, čo sa okolo neho odohráva v čase, keď sa počet jeho obyvateľov zväčšil o líščatá.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>SPOD TRIBČA </strong></p>
<p>– pod týmto pomenovaním poznajú mnohí kynológovia chovateľskú stanicu <strong>ŠTEFANA HAJNOVIČA</strong>, v ktorej sa venuje jazvečíkovitému duričovi. O. i. píše prečo si vybral práve toto plemeno, aké má prednosti, ako sa správa v revíri a kam za naše hranice sa dostali niektorí jeho odchovanci.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ARTÉSKO-NORMANDSKÝ BASET</strong></p>
<p>Do nášho „albumu“ poľovne upotrebiteľných psov pribudol zástupca francúzskych plemien, ktorého predstavuje autor seriálu <strong>Ing. JÁN ZAJAC.</strong> Vyzdvihuje predovšetkým jeho ľahký a rýchly pohyb a ďalšie prednosti, ktoré ho predurčili na „špecialistu“ pri love zajacov a divých králikov, ale aj srnčej a dokonca i diviačej zveri.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Z PODTATRANSKÝCH REVÍROV</strong></p>
<p>Autor <strong>Ing. VLADIMÍR KLEIN</strong> z MPS POĽANA v Spišskej Belej sa zaoberá otázkou prikrmovania zveri v zimnom období. Je to problém, ktorý musia riešiť v nejednom revíri: kedy, ako a čím prikrmovať zver, ak ju nechceme „kŕmiť“? Cenné sú i skúsenosti o nevyhnutej spolupráci poľovníkov s poľnohospodármi.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>VÝNIMOČNÁ TROFEJ V TRENČÍNE</strong></p>
<p>Na tohtoročnej chovateľskej prehliadke v Trenčíne jej návštevníci mohli obdivovať aj mimoriadnu trofej s prvým parožím obojstranne korunového dvanástoráka. Autor<strong> DANIEL MATEČNÝ </strong>však upozorňuje: bol ulovený predčasne, lebo po niekoľkých rokoch jeho parožie mohlo byť rekordným. Pripomína, že práve preto musí strelec vždy dôkladne zvážiť všetky znaky, aby jeho výstrel nebol omylom.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>FANTASTICKÁ „ZOOLÓGIA“</strong></p>
<p>Zhovárame sa s<strong> akad. maliarom PETROM KĽÚČIKOM</strong>, ktorý je známy aj ako grafik a ilustrátor. Jeho diela „fantastickej“ zveri sú obdivované nielen u nás, ale i v zahraničí. Zobrazuje ich tak, ako sa môžu vyskytovať iba v rozprávkach alebo v našich snoch, ale napriek tomu dobre vie, že v súčasnosti sú, tak ako celá príroda, ohrozené. Pripomíname: prečítajte si aj jeho poslednú odpoveď. Kto na ňu odpovie?</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p>Ponúkame tri príbehy: <strong> PODVEČER S BOBROM, MILÁ, NEPOSEDNÁ SOJKA </strong>a<strong> VOTRELKYŇA.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ČÍNA: LEGENDÁRNY ZLATÝ TAKIN</strong></p>
<p>Krátko o ochrane rastlinstva a živočíšstva v Čínskej ľudovej republike, kde na náhornej plošine Himalájí vo výške nad 4 tisíc m žije aj veľmi vzácny takin zlatý spojený s legendou o „zlatom rúne“.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ZÁCHYTNÝ PRIESTOR STRELY</strong></p>
<p>Každý poľovník musí vedieť, že pri manipulácii so zbraňou (nabíjaní, vybíjaní a streľbe) musí mať k dispozícii záchytný priestor pre strelu. Podrobnejšie o ňom píše <strong>Ing. JÁN MERCEL</strong> a ilustrujú fotografie.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NÁVRAT MAMUTOV?</strong></p>
<p>&#8230;Rys vo Falckom lese, Sťažnosti z Rakúska a ďalšie zaujímavosti zo zahraničnej poľovníckej tlače.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NAŠE SPEVAVCE</strong></p>
<p>Autor seriálu <strong>Ing. ĽUBOR ČAČKO </strong>predstavuje strakoša červenochrbtého, ktorý patrí medzi sťahovavé vtáctvo. O. i. je zaujímavý aj spôsobom lovenia i tým, ako si korisť dokáže odložiť na horšie časy: napichuje ju na tŕne alebo iné ostré výčnelky, prípadne si ju zavesí do vidlíc konárov.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p>Šéfkuchár <strong>ANDREJ ZEDNÍČEK </strong>ponúka recept na PREPELIČKU plnenú kuracím fášom a cícerovou kašou. Samotná úprava nie je taká zložitá, ako by napovedalo jeho pomenovanie.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY JÚN</strong></p>
<p>Dve stránky ponúkajú: Doby lovu., Nezabudnime (na aktuálne povinnosti) Východy a západy Slnka a Mesiaca, Envirokalendár, Čo sa deje v revíri a VESELÚ BODKU.</p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/vyslo-junove-cislo/">JÚNOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 06/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>MÁJOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 05/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-majove-cislo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 29 Apr 2015 10:41:08 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=375</guid>

					<description><![CDATA[<p>Na jeho stránkach nájdete: &#160; ČO NÁS TEŠÍ, ČO NÁS TRÁPI Malá úvaha na prahu novej poľovníckej sezóny počas ktorej</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-majove-cislo/">MÁJOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 05/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p><a href="http://www.nasepolovnictvo.sk/wp-content/uploads/2015/04/NP2015_05_001.jpg"><img fetchpriority="high" decoding="async" class="alignnone size-medium wp-image-378" src="http://www.nasepolovnictvo.sk/wp-content/uploads/2015/04/NP2015_05_001-212x300.jpg" alt="nase polovnictvo5-2015cs5.indd" width="212" height="300" /></a></p>
<p>Na jeho stránkach nájdete:</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>ČO NÁS TEŠÍ, ČO NÁS TRÁPI</strong></p>
<p>Malá úvaha na prahu novej poľovníckej sezóny počas ktorej by sme mali významnejšie prispieť k ozdraveniu krajiny a životných podmienok voľne žijúcej zveri.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>MASÍVNY ÚHYN SRNČEJ ZVERI</strong></p>
<p>Informácie „z prvej ruky“ o otrave nielen srnčej zveri v okrese Bánovce nad Bebravou: <strong> JOZEF BOŽÍK </strong>opisuje zdesenie, ktoré sa zmocnilo členov PZ 1. mája Zlatníky, keď vo svojom revíri našli otrávenú srnčiu a inú zver.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ZAJACE: DVA ROKY „POD DOBNOHĽADOM“ </strong></p>
<p>Štvorica výskumných pracovníkov pod vedením <strong> doc. Ing. LADISLAVA ZELINKU, CSc. </strong>predkladá výsledky dlhodobého sledovania zajačej populácie v ČR, konkrétne v revíri  Mysliveckej spoločnosti Postoupky – Hradisko na Morave.</p>
<p><strong>ŽENY A POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p>Informácia o slovenskom poľovníctve a ženách, ktoré sa na ňom podieľajú. O článok požiadala <strong>doc. Ing. SOŇU SUPEKOVÚ, PhD.  </strong>americká organizácia Center for Humans and the Nature so sídlom v Chicagu.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>VTÁČIA CHRÍPKA VO SVETE, EÚ A U NÁS</strong></p>
<p>Komplexný pohľad na nákazlivú prenosnú infekčnú chorobu a jej súčasný výskyt vypracoval kolektív autorov na čele s <strong>MVDr. VILÉMOM KOPŘIVOM, PhD. </strong>Pretože nebezpečná choroba opäť postihuje hydinu a vtáctvo aj v Európe, treba sa ju naučiť rozoznávať a plniť nevyhnutné opatrenia, pred jej šírením.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>AKÉ POČASIE NÁS ČAKÁ?</strong></p>
<p>Autor príspevku <strong> prof. RNDr. MILAN LAPIN, PhD. </strong> vysvetľuje príčiny vývoju počasia na prelome rokov a jeho predpokladaný výhľad v r. 2015. Dlhodobé predpovede naznačujú, že aj leto u nás by malo byť teplejšie ako v predchádzajúcich rokoch, no značne premenlivé.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>LÍŠKA NA JAR</strong></p>
<p>O biológii líšky a jej správaní najmä počas  jarného obdobia píše <strong> Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. </strong> Svoje pozorovania doplňuje viacerými zaujímavými fotografiami.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>DVA DNI SO SLOVENSKÝM KOPOVOM</strong></p>
<p>Priebeh poslednej súťaže O Putovný pohár slovenského kopova opisuje <strong> Ing. JAROSLAV KÝPEŤ. </strong>Na úspechu kynologického podujatia sa podieľali členovia PZ Kýčera Veľké Rovné a PZ Petrov Kolárovice, okr. Trenčín. Vyzdvihuje dobrú organizáciu a výborné výkony slovenských kopovov.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>ŠPANIELSKY DURIČ</strong></p>
<p>S históriou chovu tohto zaujímavého, u nás však zatiaľ pomerne málo známeho poľovne upotrebiteľného plemena oboznamuje čitateľov <strong>Ing. JÁN ZAJAC. </strong>Je pravdepodobné, že naši kynológovia sa s ním budú čoraz častejšie stretať na výstavách u nás a v okolitých krajinách.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>AK CHCEME MAŤ KVALITNEJŚÍ REVÍR</strong></p>
<p>Dobré rady <strong> FRANTIŠKA SMEJKALA,</strong> člena poľovníckej komisie v Nitre na čo treba pamätať pri skvalitňovaní našich revírov. Keďže nie všade poskytujú zveri dostatok potravy a úkryty, musia sa o ne postarať poľovníci a vedieť, kde a aké plodiny je vhodné pestovať.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>TEN, ČO VIE OPRAVIŤ PUŠKY</strong></p>
<p>Zhovárame sa s<strong> Bc. IVANOM SPURNÝM </strong>z Bratislavy, poľovníkom a dnes už známym opravárom poľovníckych zbraní. Jeho záujem o zbrane ho od povolania automechanika a obrábača kovov priviedli až k absolvovaniu odbornej školy v Uherskom Brode. Teória a prax, ktoré má za sebou, mu dnes umožňujú vykonávať aj tie najzložitejšie opravy poľovníckych pušiek.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Z KRÁSNEJ DOLINY SLANSKÝCH VRCHOV</strong></p>
<p>O činnosti PZ Slanská Dolina píše jeho podpredseda<strong> PAVOL GAĽAŠ. </strong>O. i. potvrdzuje, že ak sa poľovníci postarajú o dostatok políčok v revíri na ktorých zveri ponúknu iné, pre ňu atraktívnejšie plodiny, lánom repky olejnej sa   – vyhýba! Pravda, vyžaduje si to trocha námahy a spoluprácu s poľnohospodármi, ale prináša úžitok.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p>Ponúkame oddychové čítanie: <strong>Dráma v lese, Nahnevaný srnec </strong>a posielame jeden<strong> Pozdrav do Medovariec. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Z CHOVATEĽSKÝCH PREHLIADOK</strong></p>
<p>Informácie z niekoľkých tohtoročných chovateľských prehliadok: Kežmarské pozoruhodné výsledky, Pohľad na trofeje okresu Veľký Krtíš, V Malackách aj s poučením, Z bratislavskej prehliadky a Dva okresy spoločne (Trenčín a Nové Mesto nad Váhom).</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>ŽLNA S LASICOU NA CHRBTE</strong></p>
<p>&#8230; nevšedný výjav, ktorý pozorovali v Anglicku, Ani vlk ani pes, Vážne vyhrážky „ochranárov“ a ďalšie zaujímavosti zo zahraničnej poľovnícke tlače.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p>Recept Jahňacia kotleta a diviačie medailónky pripravil šéfkuchár <strong>IVAN ČURGALI </strong>so svojím tímom z hotela Kaštieľ Mojmírovce.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY MÁJ</strong></p>
<p>Na dvoch stránkach nájdete:<strong> DOBY LOVU, </strong>niekoľko aktuálnych praktických rád<strong> NEZABUDNIME, VTÁK ROKA 2015, POHĽAD DO DIVIAČEJ ČRIEDY, ČO SA DEJE V REVÍRI, VÝCHODY A ZÁPADY Slnka a Mesiaca</strong> a nechýba ani <strong>VESELÁ BODKA.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NAŠE SPEVAVCE</strong></p>
<p>Autor seriálu <strong>Ing. ĽUBOR ČAČKO </strong>predstavuje trsteniarika škriekavého. Do našich končín sa vracia v máji a keby nás neupútal svojím zaujímavým hniezdom v tvare „košíka“ visiaceho z kríka, možno by sme si ho ani nevšimli.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong> </strong><a href="http://www.nasepolovnictvo.sk/wp-content/uploads/2015/04/NP2015_05_001.pdf">NP2015_05_001</a></p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-majove-cislo/">MÁJOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 05/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>APRÍLOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 04/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-aprilove-cislo/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 26 Mar 2015 12:15:06 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=368</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo APRÍLOVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO   Na jeho stránkach nájdete: JARNÉ NEBEZPEČENSTVO O tom, čo spôsobuje u nás   rozšírený zlozvyk vypaľovania</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-aprilove-cislo/">APRÍLOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 04/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p><strong>Vyšlo</strong></p>
<p><strong>APRÍLOVÉ ČÍSLO</strong></p>
<p><strong>časopisu</strong></p>
<p><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Na jeho stránkach nájdete:</strong></p>
<p><strong>JARNÉ NEBEZPEČENSTVO</strong></p>
<p>O tom, čo spôsobuje u nás   rozšírený zlozvyk vypaľovania suchej trávy a odpadov, ktoré sa napriek výzvam každoročne na jar opakuje, píše npor. <strong>Mgr. ZUZANA FARKAŠOVÁ </strong>z Prezídia Hasičského a záchranného zboru.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POTULKY ZA SRNCAMI</strong></p>
<p>„Jar nám okrem iných krás ponúka aj nezabudnuteľné stretnutia so srnčou zverou“ píše <strong> PETER PAŠKO</strong> a svoje zážitky ilustruje fotografiami.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Z HISTÓRIE CHOVU BAŽANTOV</strong></p>
<p>Dokončenie zaujímavého článku, ktorého autorom je<strong> prof. JÚLIUS VALTÝNI </strong>je o úsilí niekoľkých generácií poľovníkov aj výskumných pracovníkov zachrániť bažanta vo voľnej prírode napriek zmenám, ktoré sú v nej stále rozsiahlejšie a závažnejšie. Odpovedá aj na otázky, ktoré súvisia s tzv. farmovými chovmi a rôznymi spôsobmi jeho „šľachtenia“.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>JE MOŽNÁ ZÁCHRANA HLUCHÁŇA HORNEHO?</strong></p>
<p>Autor článku <strong> JOZEF ŠABO </strong>zhrnul rôzne pokusy a spôsoby (nielen u nás, ale aj v iných krajinách) záchrany tohto vzácneho kurovitého vtáka. Pripomína aj skúsenosti s jeho umelým odchom u nás, no zhrnul aj zaujímavé poznatky, s ktorými sa zoznámil v Poľsku kde sa už viac rokov so striedavými úspechmi pokúšajú o jeho umelý odchov vo voliérach.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>VZÁCNE STRETNUTIA</strong></p>
<p>Len málokomu sa podarí stretnúť vlka vo voľnej prírode. Ak áno, iste je to náhoda, no I<strong>ng. VLADIMÍR VICIAN </strong>takéto vzácne príležitosti dlhodobo vyhľadával. Vďaka vytrvalosti bolo tých stretnutí niekoľko a umožnili mu sledovať správanie vlka v rôznych situáciách. Článok doplnil zaujímavými snímkami.</p>
<p><strong>LES NENARASTIE ZA ROK</strong></p>
<p>Pri príležitosti tradičného Mesiaca lesov sa o  význame tejto zelenej súčasti našej planéty zamýšľa dlhoročný lesník <strong> JOZEF ŠABO. </strong>Pripomína aj škodlivé zásahy do lesa, ktoré sa dejú na celom svete.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Z „VOM LORDHOFF-U“ DO CELÉHO SVETA</strong></p>
<p>Článok <strong> MILOŠA </strong>a<strong> LENKY KOSANIČOVCOV </strong>o svojej chovateľskej stanici a úspechoch, ktoré dosiahli s plemenom nemeckého krátkosrstého stavača je úprimným kynologickým vyznaním. Súčasne aj potvrdením, že práca chovateľa je zaujímavá a ak ju robí s radosťou, prináša mu nielen potešenie, ale ho zbližuje i s prírodou.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ŠPANIELSKY CHRT</strong></p>
<p>Ide o jedno z mála plemien chrtov, ktoré sa ešte aj dnes používa ako poľovne upotrebiteľný pes. O jeho pôvode, vzhľade a vlastnostiach píše <strong>Ing. JÁN ZAJAC.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NA KAZATEĽNICI: BEZPEČNE A POHODLNE</strong></p>
<p>Na čo treba dbať predovšetkým pri stavbe a využívaní kazateľnicového posedu v revíri upozorňujú<strong> Ing. JÁN MERCEL</strong> a<strong> ANTON MIKUŠKA.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>AKÉ STROMY A KRÍKY DO REVÍRU?</strong></p>
<p><strong>Užitočná informácia o rôznych druhoch drevín, ktoré v revíri zver vyhľadáva lebo jej môžu poskytnúť nielen potravu, ale aj úkryt, informuje RENATA KARNOVÁ. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Z REVÍRU KAMJANEC A KAMJANA</strong></p>
<p>S <strong> RADKOM HANÁKOM,</strong> rodákom z Varechoviec, obyvateľom Stropkova, kde sa nachádza jeho firma KALIBERSP HANÁK s.r.o. sa zhovárame   o poľovníctve a revíroch Kamjanec a Kamjana. Patrí k mladšej generácii poľovníkov, možno preto sa kriticky pozerá aj na úroveň poľovačiek v niektorých revíroch. Sám, aj vďaka skúsenostiam v zahraničí, sa usiluje o to, aby sa vo všetkých revíroch a pri každej poľovačke pamätalo na kultúru správania: poľovníci voči sebe i vo vzťahu k zveri.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE </strong></p>
<p>Prinášame tri príbehy – zážitky z pera našich čitateľov: <strong> POKUŠENIIE, SEDÍM NA POSEDE A JE MI DOBRE&#8230;</strong> a<strong> TANCUJÚCE DIVIAČATÁ.</strong></p>
<p><strong>MAČACIE HRY </strong></p>
<p>Autor článku a snímok <strong>IVAN KŇAZE </strong> sumarizuje svoje zážitky z pozorovaní mačky divej. Pripomína, že sa s ňou v posledných rokoch stretol aj na mnohých miestach, kde predtým nebola. Opisuje správanie tohto druhu počas ruje a starostlivosť mačky o mláďatá.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>VTÁCTVO A KLIMATICKÉ ZMENY</strong></p>
<p>&#8230; Koniec nosorožca bieleho? Slon ako božstvo a ďalšie zaujímavosti o voľne žijúcej zveri, ktoré sme vybrali zo zahraničnej tlače.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>STEHLÍK PESTRÝ</strong></p>
<p>– je ďalším druhom z vtáčej ríše, s ktorou vás v seriáli zoznamuje jeho autor <strong> Ing. ĽUBOR ČAČKO. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p>Z kuchyne hotela Kaštieľ Mojmírovce ponúkame recept<strong> IVANA ČURGALIHO: </strong>Bažant so šošovicou. Aby nebol „suchý“, plní sa plátkami kačacej pečene.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY APRÍL </strong></p>
<p>Na dvoch stránkach nájdete:<strong> Doby lovu, Lov diviačej zveri v sezóne 2015, Nezabudnime </strong> – aktuálne povinnosti, ktoré   nás čakajú v revíri,<strong> Východy a západy Slnka a Mesiaca, Čo sa deje revíri </strong>a<strong> Veselú bodku.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-aprilove-cislo/">APRÍLOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 04/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>MARCOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 03/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-marec-2015/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 04 Mar 2015 05:06:38 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=339</guid>

					<description><![CDATA[<p>Vyšlo MARCOVÉ ČÍSLO časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO   Na jeho stránkach si prečítajte: V rubrike SPEKTRUM niekoľko správ o činnosti v PZ, informácie o pripravovanej</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-marec-2015/">MARCOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 03/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p><strong>Vyšlo</strong></p>
<p><strong>MARCOVÉ ČÍSLO</strong></p>
<p><strong>časopisu </strong></p>
<p><strong>NAŠE POĽOVNÍCTVO</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Na jeho stránkach si prečítajte:</strong></p>
<p>V rubrike SPEKTRUM niekoľko správ o činnosti v PZ, informácie o pripravovanej výstave POĽOVNÍCTVO v Trenčíne a radu, kam sa obrátiť ak potrebujete odborné poradenstvo súvisiace s pozemkovým právom.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>MÁ TO VÝZNAM</strong></p>
<p><strong>V príhovore sa Ing. VILIAM DRIENOVSKÝ </strong>zamýšľa nad otázkou či má význam domáhať sa svojich práv i za cenu prekonávania byrokratických postupov s akými sa občan stretá na niektorých úradoch.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KŔDLE DIVÝCH HUSÍ </strong></p>
<p>O odletoch a príletoch divých husí a ich výskyte na našom území píše <strong> JOZEF ŠABO.</strong> Pripomína: práve teraz tie, ktoré u nás hniezdia, potrebujú pokoj, aby nás už onedlho potešil pohľad na prvé kŕdliky tohtoročných húsat.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>Z HISTÓRIE CHOVU BAŽANTOV</strong></p>
<p>Prvá časť článku, ktorého autorom je <strong> prof. JÚLIUS VALTÝNI </strong>o chove bažantov u nás. Článok ponúka stručný prehľad jednotlivých druhov, ale najmä začiatky ich chovu na našom území.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>STRÁŽCOVIA GADERSKEJ DOLINY</strong></p>
<p>Veľká Fatra je už šesť desaťročí domovom kamzíka vrchovského alpského, píše autor článku a fotografií <strong>PETER PAŠKO.</strong> Informuje o ich súčasnom počte  a ako im vyhovujú prírodné podmienky Veľkej Fatry a Slovenského raja.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>STRUČNE A JASNE</strong></p>
<p>Na otázky súvisiace s riešením rôznych sporov s akými sa v každodennej praxi stretajú poľovníci, odpovedá riaditeľ kancelárie SPK<strong> PaedDr. IMRICH ŠUBA, PhD. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>BESIEDKY S DEŤMI</strong></p>
<p>Na plese v Maďarsku, Spoločná poľovačka v Selciach – to sú príspevky, ktoré informujú o aktuálnej činnosti Klubu slovenských poľovníčok.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ŠKAREDÝ ČERV AKO LIEK?</strong></p>
<p>Tenkohlavec prasačí, ktorý parazituje v hrubom a slepom čreve ošípaných a diviakov sa môže, ako píše <strong>MVDr. EMÍLIA SELECKÁ, </strong>už v blízkej budúcnosti použiť v liečbe autoimunitných ochorení človeka. Podľa najnovších zistení   jeho liečebný potenciál možno pomôže aj pri liečbe cukrovky.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>MÁM ŠŤASTIE NA SKVELÝCH WELŠOV</strong></p>
<p><strong> – </strong>to hovorí chovateľka tohto plemena a poľovníčka<strong> Ing. OĽGA BOROŠOÁ </strong>z Vranova nad Topľu. Vyzdvihuje jeho prednosti i to, v čom spočíva jeho príťažlivosť, kvôli ktorým sa stáva čoraz obľúbenejším na súťažiach a na výstavách získava najvyššie ocenenia.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>PIKARDSKÝ MODRÝ DLHOSRSTÝ STAVAČ</strong></p>
<p>O plemene u nás pomerne málo známom píše v pravidelnej rubrike jej autor<strong> Ing. JÁN ZAJAC. </strong>Tak ako vždy, predstavuje jeho vlastnosti a využitie v poľovnej praxi, ktorým vďačí za rozšírenie a obľubu nielen vo Francúzsku, ktoré je krajinou jeho pôvodu, ale aj v iných európskych štátoch.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>UTAJENÉ POTOMSTVO</strong></p>
<p>Poľovníkom je známy pojem „utajená gravidita“, ktorá je vlastná niektorým druhom poľovnej zveri. Čo ju spôsobuje? Aké procesy prebiehajú v organizme samičej zveri, ktoré umožňujú, aby mláďatá prišli na svet v „správnom“ období, keď im zima už nemôže ublížiť? Na tieto otázky dáva odveď článok, ktorého autorom je I<strong>ng. AUGUSTÍN VRÁBEL. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ZHASÍNAJÚCI JELEŇ</strong></p>
<p>Socha A. Strobla Zhasínajúci jeleň je poľovníkom známa aj vďaka tomu, že sa dostala i na poštovú známku v emisii Ochrana prírody, stane sa známou i širokej verejnosti. O jej slávnostnom uvedení, ktoré sa konalo v Topoľčiankach, píše <strong>MIROSLAV ŇARŠÍK.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KRÁSNE NÁVRATY</strong></p>
<p>Rubrika Rozhovor ponúka stretnutie s<strong> JÁNOM BOŠIAKOM,</strong> poľovníckym hospodárom PS Púšť Prievidza. Hovorí nielen o svojej ceste k poľovníctvu, ale aj o tom, prečo ho aj po rokoch neustále priťahuje: poskytuje mu možnosť neustáleho objavovania krás i zákonitostí prírody.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p>V rubrike  zážitkov z pera čitateľov ponúkame štyri príbehy: KEĎ VO VZDUCHU CÍTIŤ JAR, JANČÚÚ&#8230; POMÓÓC!, „ZLATÝ“ ÚLOVOK a KUNA S BIELOU „PODPRSENKOU“.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>JELENIA RUJA NA ARGENTÍNSKEJ PAMPE</strong></p>
<p>Zaujímavosti o poľovnej zveri v ďalekej Argentíne a pre nás možno aj prekvapenie: jelenia ruja sa tu odohráva v marci a apríli. Prečo? Odpoveď nájdete v článku doplnenom zaujímavými snímkami.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVNÍCKA TRIAŠKA</strong></p>
<p>Možno sa niekedy zmocnila aj vás&#8230; v rozhodujúcom okamihu pred výstrelom sa vám roztriasli ruky. O príčinách tohto vôbec nie neobyčajného javu píšu <strong> Ing. JÁN MERCEL </strong>a<strong> MVDr. MICHAL FROWEIN.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>KALIBER 12 VERSUS KALIBER 20</strong></p>
<p>Čo sa stane ak sa zamenia – vysvetľuje autor príspevku <strong>Dr. JAROSLAV VIDAN</strong> a pripomína, že následky môžu byť tragické. Preto upozorňuje: radšej to neskúšajte!</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>LOV A POLITIKA</strong></p>
<p>Prenasledované vydry Menej silných trofejí a ďalšie informácie zo svetovej tlače v rubrike Zaujímavosti.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NAŠE SPEVAVCE</strong></p>
<p>Autor seriálu <strong>Ing. ĽUBOR ČAČKO</strong> predstavuje vrabca poľného; ak si myslíme, že ho dobre poznáme, môžeme sa mýliť, lebo ani nerozoznáme čím sa líši od vrabca domáceho.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ!</strong></p>
<p>Z receptára poľovníckeho hotela Diana kuchár <strong>MAREK ĎURANA </strong> tento raz vybral prípravu jelenieho steaku s pikantnomu slivkovou omáčkou a gaštanovým pyré.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY MAREC</strong></p>
<p>Na dvoch stránkach nájdete<strong> DOBY LOVU, Ing. MIROSLAV HASA </strong>pripomína<strong> POVINNOSTI UŽÍVATEĽOV POĽOVNÝCH REVÍROV a POĽOVNÍCKYCH HOSPODÁROV, rubriky NEZABUDNIME, ČO SA DEJE V REVÍRI, VÝCHODY A ZÁPADY SLNKA A MESIACA </strong>a tradičnú <strong>VESELÚ BODKU.</strong></p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/v-predaji-marec-2015/">MARCOVÉ číslo Naše Poľovníctvo 03/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>FEBRUÁROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 02/2015</title>
		<link>https://nasepolovnictvo.sk/februarove-cislo-nase-polovnictvo-02-2016/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 01 Feb 2015 17:10:05 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[2015]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=296</guid>

					<description><![CDATA[<p>Na jeho stránkach nájdete: SPEKTRUM Informácie, zaujímavosti z poľovníckeho života. &#160; NIEKOĽKO SLOV O CITE Zamyslenie, prečo cit zohráva v poľovníctve významnú úlohu</p>
<p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/februarove-cislo-nase-polovnictvo-02-2016/">FEBRUÁROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 02/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="wprt-container"><p>Na jeho stránkach nájdete:</p>
<p><strong>SPEKTRUM</strong></p>
<p>Informácie, zaujímavosti z poľovníckeho života.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>NIEKOĽKO SLOV O CITE</strong></p>
<p>Zamyslenie, prečo cit zohráva v poľovníctve významnú úlohu a prečo len poľovník s citlivým vzťahom k prírode a všetkému živému v nej ju dokáže pochopiť.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>MOHLA JARABICA OSTAŤ „PERLOU“?</strong></p>
<p>Dokončenie článku , ktorého autorom je prof. JÚLIUS VALTÝNI o výskyte jarabice poľnej u nás, príčinách jej úbytku a spôsoboch, ktoré by jej umožnili návrat.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>SVADBA VLKOV V SNEHOVEJ PERINE</strong></p>
<p>Autor IVAN KŇAZE opisuje zážitky zo zasnežených  ciest za vlkmi v zime. Čo sa práve o takomto čase deje vo vlčích svorkách? Čo prezrádzajú zvuky vychádzajúce z vlčích brlohov? Svoje poznatky spestruje viacerými zaujímavými fotografiami vlka v zasneženej prírode.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>LÍŠČIE CESTIČKY</strong></p>
<p>Aj život líšok v zime oddávna priťahuje pozornosť ľudí. Ako si zaobstaráva potravu? Kde ju hľadá? To, že pritom dokáže prekonať najrôznejšie prekážky síce bolo známe, no aké vzdialenosti a aké bariéry, to preukázali až prieskumy jej života a ich výsledky sú prekvapujúce, konštatuje vo svojom článku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>Z GALÉRIE KLUBU SLOVENSKÝCH POĽOVNÍČOK </strong></p>
<p>Ponúkame zoznámenie sa s ďalšími členkami Klubu: <strong> prof. Ing. IVETOU HAJDÚCHOVOU, PhD., SILVIOU HORVÁTHOVOU, Ing. INGRID ŠIROVOU WILLIGEROVOU, DIANOU TAKÁCSOVOU </strong>a <strong>RNDr. ĽUBICOU BRAŠEŇOVOU.</strong></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>PARAZITÓZY DIVIAČEJ ZVERI </strong></p>
<p>Jedným z následkov vysokých stavov diviačej zveri môže byť aj zvýšené riziko jej postihnutia parazitárnymi ochoreniami. Ako sa prejavujú, čo ohrozujú predovšetkým a ako im predchádzať, radí čitateľom autorka článku <strong>MVDr. EMÍLIA SELECKÁ.</strong></p>
<p>&nbsp;</p>
<p><strong>IMPORT A EXPORT BOBRA VODNÉHO </strong></p>
<p>Nielen u nás, ale aj v krajinách  západnej Európy sa v posledných rokoch zväčšil výskyt bobra vodného, konštatuje v príspevku <strong>doc. Ing. ĽUBOMÍR BLAŠKO </strong>(Eberswalde, Nemecko). O. i. informuje aj o niektorých prípadoch ilegálneho vypúšťania bobra do prírody, čo dokonca vyvoláva konflikty medzi niektorými krajinami (napr. Luxembursko-Belgicko). Článok obsahuje štatistiku zistených počtov bobrov vo vybraných európskych krajinách a mapu ich rozšírenia v Nemecku<strong>. </strong></p>
<p><strong>MOJA SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ</strong></p>
<p>Známy kynológ <strong> MARTIN ADÁMEK </strong>píše o svojich skúsenostiach s chovom pointrov. Dosiahol s nimi nielen výborné výsledky na najrôznejších typoch skúšok, ale osvedčili sa i v jeho poľovníckej praxi.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>ALPSKÝ JAZVEČÍKOVITÝ DURIČ</strong></p>
<p>Do albumu plemien poľovne upotrebiteľných psov zaradil <strong> Ing. JÁN ZAJAC </strong>aj alpského jazvečíkovitého duriča, ktorý je známy a rozšírený aj u nás.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>PRIKRMUJME, ALE ROZUMNE </strong></p>
<p>Autor <strong> JOZEF ŠABO </strong> v článku sumarizuje   nielen význam zimného prikrmovania, ale predovšetkým jeho kvalitu a najmä rozsah. „Rozumné“ prikrmovanie preto musí byť vopred premyslené a počas zimného obdobia neustále kontrolované, aby zveri neuškodilo kvôli tomu, lebo sme ho zle uskladnili, ošetrovali a nevhodne predkladali.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong> ČO ROBÍ, ROBÍ RÁD</strong></p>
<p>Zoznámte sa: s <strong>MUDr. JAROSLAVOM VIDANOM</strong>, slovenským anesteziológom pôsobiacim v Taliansku a u nás známym majiteľom predajne Brokovnice s.r.o. Je nielen dobrým lekárom,   podnikateľom a strelcom, ale aj dobrým znalcom prírody, ktorý za najkrajšie poľovačky považuje práve tie naše. Nie je zberateľom trofejí a ak niektorú získa vie, že si ju treba najskôr zaslúžiť a potom „vychodiť“. Preto ho aj najviac teší čas prežitý v revíri.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NA ZELENEJ VLNE</strong></p>
<p>Dve stránky príbehov našich čitateľov: <strong> KRÍVAÚCA DIVIAČICA, ZO STARÝCH ČIAS </strong>a<strong> PRI KŔMIDLE.</strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>STRELA NEMÁ ZNEHODNOTIŤ DIVINU</strong></p>
<p>Autori<strong> Ing. JÁN PRAVEČAN </strong>a<strong> MVDr. VILIAM PEDIAČ </strong> ponúkajú niekoľko dobrých rád, ako docieliť, aby výstrel bol efektívny, ale aby pri ňom zver zbytočne netrpela a pritom sa neznehodnotila ani divina.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>PROBLÉM MENOM KLOBÚK </strong></p>
<p>Kedy a   kde nosiť poľovnícky klobúk? Kedy si ho skladáme? Kto si ho zložiť nemusí?  O klobúku a súčasne aj o poľovníckom odievaní a móde uvažuje v článku <strong>doc. Ing. SOŇA SUPEKOVÁ, CSc. </strong></p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>SKALA OPÍC</strong></p>
<p>Nachádza sa na pobreží Stredozemného mora, odkiaľ dovidieť do Afriky. Je to Gibraltár, jediné miesto v Európe, kde voľne žijú opice. Zaujmú každého návštevníka tohto miesta a aj náš spolupracovník <strong>PETER FODOR </strong>mal s nimi nevšedné zážitky.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NEJASNÝ OSUD MEDVEDICE</strong></p>
<p>&#8230; Skokanský rekord a ďalšie správy z poľovníckeho sveta nájdete v rubrike Zaujímavosti.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>NAŠE SPEVAVCE</strong></p>
<p>Autor seriálu <strong>Ing. ĽUBOR ČAČKO </strong>predstavuje ďalšieho z  neveľkých, no príťažlivých spevavcov –   fúzatku trstinovú. Môžeme ju, ak budeme mať šťastie, spozorovať v našej prírode aj v zimných mesiacoch.</p>
<p><strong> </strong></p>
<p><strong>DOBRÚ CHUŤ! </strong></p>
<p>Recept na prípravu jedla z diviny – je to: Diviak na lesných hubách s medvedím cesnakom a s pučenými zemiakmi. Recept pripravil<strong> KAMIL KUŤA </strong>z Poľovníckeho hotela Diana v Stráži Žilina.</p>
<p><strong>POĽOVNÍCKY FEBRUÁR</strong></p>
<p>Na dvoch stránkach nájdete. <strong>DOBY LOVU,</strong> upozornenie na niektoré aktuálne povinnosti poľovníckych hospodárov, rubriky <strong>NEZABUDNIME, ČO SA DEJE V REVÍRI, VÝCHODY A ZÁPADY SLNKA A MESIACA,</strong> <strong>SEDÍM NA POSEDE</strong> a pravidelnú <strong>VESELÚ BODKU.</strong></p>
</div><p>The post <a href="https://nasepolovnictvo.sk/februarove-cislo-nase-polovnictvo-02-2016/">FEBRUÁROVÉ číslo Naše Poľovníctvo 02/2015</a> appeared first on <a href="https://nasepolovnictvo.sk">Naše poľovníctvo</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
